Reportáž: Ako som začal prerábať môj dom na Smarthome? Časť 2.

Ako som prerábal svoj dom na „SMARThome“, diel druhý. 

Od mája 2018, kedy končil predchádzajúci diel mojej reportáže do jesene 2020 už nebol vývoj taký rýchly a skôr som sa venoval dokončeniu uvažovaných funkcií, zžívaniu sa so systémom a programovaniu funkcií. Nie som práve extra programátor, takže v mojom prípade to sú iba scény magické a blokové.

Meranie spotreby energie:

Kúpil som Aeotec Domáci merač energie 60 A. Mal som v tom čase dva domové rozvádzače, každý so samostatným prívodom od jediného elektromeru. Merač som inštaloval do rozvádzača v technickej miestnosti v bazéne, kde je úplne dominantný odber EE (tepelné čerpadlo a ostatné propriety na kúrenie (vykurovacie špirály), ovládanie bazéna, termický solár, cirkulácia TÚV). Fyzická inštalácia vzhľadom na totálnu stiesnenosť rozvádzača bola za trest (on ten merač nie je práve malý) a slušný elektrikár by mi to vyšklbal celé von…

Pripojenie k Fibaru už bolo bezproblémové, ale nikdy som k elektromeru nepripojil žiadnu automatizačnú funkciu. Demontoval som ho na jeseň 2020, kedy bol nahradený meračom spotreby a výroby fotovoltaickej elektrárne a odvtedy leží bez využitia.

Prevedenie čidiel 0-10 V z pôvodnej inštalácie do Fibara:

Po neúspechu z použitia Fibaro Binárny senzor a po rade v prvom diele reportáže som použil Fibaro RGBW modul. Pre štyri vstupy bolo pripojenie úplne bez problému, inštalácia do Fibara taktiež. Potom som len donastavil správne prevody teplôt a bolo to hotové. To vydržalo asi pol roka, potom sa pravdepodobne pri nejakej preinštalovaní softvér zmenil prevod teploty pre vodu v bazéne približne na dvojnásobok a tak sa môžem chváliť, že správne zatopený bazén má u mňa 48 °C. Nie je to samozrejme pravda, je to cca 27 ° C, ale automatizácii vykurovania toto nevadí, jednoducho som len prenastavil scény. Takže teraz tu mám zapojené tieto vstupy: Teplota vody bazén, Teplota vstupu vody do akumulačnej nádrže, teplota výstupu vody z akumulačnej nádrže a vonkajšia teplota. Vonkajšiu teplotu systémovo nevyužívam, pretože na nej celé dopoludnie svieti slniečko a systémovo využívam vonkajšiu teplotu podľa prvého dielu, kde je čidlo umiestnené tak, ako má byť, teda na severnej strane bez možnosti osvitu vo výške cca 2 metre.

Diaľkové ovládanie brány:

Nakoniec som ho nezrealizoval. Tá časť brány, kde je motor, ovládacia jednotka a prívod energie je suseda (to nie je problém), avšak ovládacia časť je na 24 V, čo by tiež bolo riešiteľné, ale celkovo sa nakoniec prínos proti bežnému diaľkovému ovládaču vôbec nezdal prínosom…

Videovrátnik:

Tam to dopadlo podobne. Robiť dieru do steny, vymýšľať, ako natiahnuť napájanie a podobne bolo veľa práce a rovnako k nám nikto nechodí. Ale zvonček sme si vlani zaobstarali.

Pivnice a ovládanie klimatizácie v nej:

Ako už v prvom diele zaznelo, zásuvka v priestore pred vstupom do pivnice za schodiskom pomohla, systém merania teploty bez problémov funguje a nie je s ním žiadny problém. Klimatizáciu som napokon na Fibaro nepripojil, pretože sme vyhodnotili, že ju vôbec nepotrebujeme. Ani v lete teplota neprekročí 16 °C, v zime neklesne pod 6 °C. Pre nás vyhovujúce. Jej napojenie je pritom úplne triviálne. Do nástenného vypínača integrovať relé Fibaro ON/OFF a prípadnú automatizáciu riešiť scénami.

Napojenie rekuperačnej jednotky bazéna na Fibaro:

Po získaní skúseností s Fibarom sa mi javí, že je to príliš zložité (fakt nie som programátor) av princípe nepotrebné. Rekuperačná jednotka má svoju aplikáciu, primárne bežiacu na domácej sieti, umožňuje aj diaľkové ovládanie (hoci to je celkom zložité). Avšak ovládanie nie je príliš časté. Pokiaľ nie je bazén dlhšiu dobu vykurovaný, nastavuje sa teplota 23 °C. Ak sa bazén používa, potom sa nastavuje 28 ° C, režim Norm / Norm sa nemení s výnimkou obdobia Vianoc, kedy je vďaka návštevám výrazne vysoké užívanie bazéna, potom sa dáva režim Max / Max. V tomto období sme samozrejme doma, takže oddelené ovládanie nevadí.

Teplota vzduchu a vlhkosť v bazénovej hale sa Fibarom samozrejme kontroluje pomocou čidla Aeotec Multisenzor, pri náraste vlhkosti nad 70% nasleduje Alarm. Tu by sa síce automatizácia s rekuperačnou jednotkou hodila, pretože v tomto prípade treba buď prepnúť mód prevádzky na Max/Max alebo zvýšiť teplotu najmenej o 2°C, ideálne oboje súčasne. Avšak stalo sa za 4 roky dvakrát, spôsobil to dlhý výpadok dodávky energie, kedy varovanie prišlo rovnako až po obnovení dodávky EE a teda expost. Inak má rekuperačná jednotka dostatočný výkon na to, aby udržala 40 kubíkov vody pri vlhkosti priestoru cca 55 – 62%.

Napojenie tepelného čerpadla:

Okrem merania vstupu a výstupu z akumulačnej nádrže a napojenia na prítop akumulačnej nádrže som ďalej nepokračoval z jednoduchého dôvodu…

Predchádzajúci majiteľ predával dom bez zdroja kúrenia pre dom (dom bol vykurovaný z vedľajšieho domu). S ohľadom na to, že pri bazéne bol elektrokotol a kúrenie bazéna a zimnej záhrady bolo plne funkčné, nešlo na to pred kúpou domu prísť. Dohodli sme sa, že v rámci kúpnej ceny zakúpi tepelné čerpadlo a nechá ho nainštalovať. Za dva dni bol u mňa jeho „kovopoľnohospodár“ a pýtal sa, kam ho chcem šupnúť. Vynechám ostatných, ale „idiot“, ktorý dokáže zničiť úplne všetko vrátane napustenia iného chladiva by fakt nemal byť pripustený k tejto práci. Takže nakoniec vydržalo s veľkými ťažkosťami 2,5 roka a išlo z baráku preč. Za úsmevné môžete považovať aj to, že po poruche štvorcestného ventilu (kúrenie, odmrazovanie výparníka) som v zime musel výparníka kúriť infračerveným kúrením, aby som zblbol reguláciu, udržal ho v chode a mal čím odmraziť výparník.

Aj pre vyššie zmienené bolo dôležité mať vyriešenú automatizáciu spúšťania elektrického prikurovania, aby som na tom neprerobil aj nohavice.

V akumulačnej nádrži mám 2 x elektrický ohrievač 3 kWh. Je ovládaný pomocou scén z referenčnej teploty Teplota výstupu vody z akumulačnej nádrže.

Pri poklese teploty pod 38°C spína Prítop 2, vypína pri teplote nad 42°C.

Pri poklese teploty pod 36°C spína Prítop 1, vypína pri teplote nad 40°C. Ďalej mám ešte havarijnú scénu, ktorá pri náraste teploty nad 55 ° C vypína obe patróny.

Všetko sa riadi jednoduchými scénami. Teplota nad 42 ° C je daná požiadavkou na udržanie teploty TÚV pre sprchovanie, podlahovka by zniesla aj menej.

K tomu ešte v riadiacej jednotke termického soláru je inštalované relé Fibaro, ktoré signalizuje funkciu obehového čerpadla. Je iba indikačná, nenašiel som pre neho nejakú zmysluplnú automatizačnú funkciu. Ostatne pokiaľ u tohto zariadenia dôjde k závažnejšej poruche, pôjde z domu preč a jeho miesto na streche nahradí ďalšie FVE panely.

Studňa:

V auguste 2018 sme v džungli za domom podľa spomienok staršieho suseda našli studňu. Ešte tú klasickú, čo bola všade. Demontoval som ju, chvíľu laboroval s čerpadlami až som nejaké šetrenie vzdal a kúpil kvalitné čerpadlo pre vŕtané studne pre hĺbku do 30 metrov.

Vodu používame iba na zalievanie, nie ako pitnú. Studňa dáva za deň cca 800 litrov, pokiaľ sa pravidelne vyčerpáva a vodu prečerpávam do nádrže s objemom 1000 litrov.

Ovládanie je veľmi jednoduché. Elektrinu dodáva spínaná zásuvka Fibaro, ktorú ovláda buď scéna pre zapnutie (veľmi jednoduchá a každých 6 hodín zopni) alebo keď je leto ako v roku 2021, tak sa spúšťa ručne na zásuvke (výrazne malá spotreba vody). Druhá scéna zaistí bezpečné vypnutie čerpadla, aby nešlo naprázdno. Riadia sa podľa príkonu čerpadla. Pokiaľ čerpadlo naozaj čerpá, odoberá 900 – 1000 W. Ak ide naprázdno, klesne na cca 500 – 600 W.

Funkcia je úplne bezproblémová po vyladení intervalu pre štart, čo je v scéne tých 5 sekúnd bez merania.

Zavlažovanie:

Funkcia zavlažovania je napojená na zásuvku Fibaro v pivnici, ktorá primárne slúži ako repeater signálu pre pivnicu. V prípade potreby zavlažovania je spustená domáca vodáreň, ktorá udržuje v systéme tlak vody 1 – 3 bary.

Prvotná inštalácia bola iba na zalievanie hadicou. To pre mňa bolo ale príliš náročné, takže som kúpil mikrozávlahy, rozviedol ich do jednotlivých vetiev (vinice, jahody, melóny, paradajky a broskyňa). Okamžite som sa stretol s problémom tvorby rias v nádrži, to som nakoniec vyriešil inštaláciou filtrov (ktoré som potom tak 2x do týždňa musel preplachovať) a nakoniec problém odstránil recept našich babičiek a deduškov. Vezmi kus medeného odkvapu a vlož ho do nádrže. A čuduj sa svete, problém zmizol. Po inštalácii mikrozávlah sa spotreba vody na zalievanie výrazne zvýšila z cca 100 litrov denne nad 500 litrov denne. To nebol problém, studňa to bez problémov zvládala zásobovať, ale v sezóne 2020 nám okrem jahôd a broskýň (a broskyne zožrali osy) všetko splesnivelo… Takže na rok 2021 sme sa vrátili zase k hadici 2 x denne. Tam sa ukázal aj jeden zaujímavý problém. Pokiaľ sa vinice zalievala mikrozávlahami priamo k stromčekom, tak v priestoroch medzi nerástol burina. Bohužiaľ ale takmer všetko víno splesnivelo. Pri bežnom zalievaní hadicou, hoci taktiež sa snažíme zalievať iba stromčeky, tak buriny bolo až príliš veľa. Z dôvodu zlého augusta víno nedošlo, melóny tiež nie, takže sme mali paradajky, nedošlé broskyne (osy neprileteli) a kyslé víno…

A to je asi všetko, čo sa v mojej chytrej domácnosti dialo v období od mája 2018 do jesene 2020.

Petr Šimral