Ktorý ovládač si vybrať, alebo menej je niekedy viac

Každý, koho sa aspoň trochu zaujíma o domácu automatizáciu, tak to pozná. Výrobcov všetkých možných spínačov, prepínačov, stmievačov alebo senzorov je celá rada a ich ponuka je naozaj široká. Nezriedka teda stojíme pred menej či viac obtiažnym rozhodnutím, ktorý výrobok si vybrať. Nie je to ako za čias "blahého" plánovaného socialistického hospodárstva, kedy bol na výber jeden typ mrazničky, jedna televízia, jedna sedačka alebo dva typy zimných búnd. Kto niečo z toho chcel, bol s výberom rýchlo hotový.

V oblasti domácej automatizácie je situácia oveľa komplikovanejšia, než sa môže zdať. Nemáme na výber len kvalitné alebo kvalitnejší prvky, nevyberáme si iba medzi prvkami so štandardnými alebo rozšírenými vlastnosťami, ale zvyčajne si vyberáme medzi prvkami kompatibilnými (zlučiteľnými či plne spolupracujúcimi) alebo menej kompatibilnými s našim riešením, resp. s našou riadiacou jednotkou domácej automatizácie, alebo dokonca medzi prvkami, ktoré kompatibilné vôbec nie sú (čo zistíme väčšinou bohužiaľ až doma po zaplatení).

Užitočným pomocníkom v takých prípadoch môžu byť skúsenosti ostatných užívateľov. Tu je jedna taká malá skúsenosť ...

Skutočná domáca automatizácia nepotrebuje ovládač

Môj systém domácej automatizácie založený na technológii Z-Wave a riadiacej jednotke Fibaro HC2 používa na ploche väčšieho bytu viac ako 100 fyzických prvkov doplnených o približne rovnaký počet riadiacich scén napísaných v jazyku LUA a stále sa ďalej rozrastá.

Ak máte vo svojej domácnosti dostatočné veľký počet prvkov a senzorov, je možné celkom ľahko automatizovať prakticky všetko. Jediná úloha, ktorá je naozaj ťažký predovšetkým z pohľadu zabezpečenia, je spoľahlivo poznať, že sme z domu alebo bytu odišli. Že to je jednoduché? Že stačí preveriť, či nie sú narušená pohybové čidlá? Ale kdeže, to určite nestačí. Automatické rozpoznanie neprítomnosti možno riešiť šikovným kamerovým systémom, analýzou histórie narušenia pohybových čidiel, tlakovými spínačmi na pod matracmi alebo pod sedákmi kresiel či stoličiek, ale aj prievanom v chodbe, poklesom relatívnej vlhkosti alebo koncentrácie oxidu uhličitého, ktorý vydychujeme. Aj keď všetky tieto technológie použime súčasne, rovnako nedostaneme 100% istý výsledok a predovšetkým, nedostaneme ho okamžite, keď ho potrebujeme. A to je bezpochyby dôležité pre zabezpečovací systém, ktorý sa musí aktivovať ihneď potom, čo za sebou zavrieme dvere svojho domova.

Hoci sa držím svoje zásady, že: "Skutočná domácá automatizácia nepotrebuje ovládač", bol som v určitej fáze vývoja svojej domácej automatizácie donútený túto zásadu porušiť. Každý plne automatizovaný dom alebo byt totiž jeden ovládač potrebuje. Volá sa "Hlavný vypínač".

Neobyčajne obyčajné dôležité tlačidlo

Na výber som mal mnoho rôznych vypínačov, diaľkových ovládačov, dotykových panelov, ovládačov na stenu či "panik" tlačidiel v mnohých farbách, ktoré možno nalepiť prakticky kamkoľvek. Pre účel "hlavného vypínača" som si ale zo všetkých možností vybral úplne nenápadne vyzerajúci malé tlačidlo "Hank One-key Scene Controller". Podľa všetkých dostupných informácií plne kompatibilný s riadiacou jednotkou Fibaro.

Mechanické prevedenie je príkladné, všetko lícuje, materiál je príjemný a tlačidlo "kliká" nech ho stlačíte kdekoľvek na jeho pomerne veľkej ploche. Je napájané vymeniteľným akumulátorom - áno čítate dobre - nie batériou, ale akumulátorom. Ten možno opakovane dobíjať prostredníctvom microUSB konektora na boku tlačidlá (potrebný káblik iste každý má, ale pre istotu výrobca tiež jeden pribalil).

Prihlásenie tlačidla do Z-Wave siete prostredníctvom riadiacej jednotky Fibaro HC2 prebehlo úplne príkladne a bez problémov, čo nie je mimochodom u batériových zariadení prihlasovaných do rozsiahlejšie siete úplne bežné. Kto sa o to pokúšal napríklad s magnetickými kontakty Fibaro alebo so senzormi firmy Sensative, vie, o čom hovorím.

Fibaro pre tlačidlo Hank nemá "šablónu", ktorá by jeho konfiguráciu urobila prehľadnejšie, ale to nevadí. Na tlačidle totiž v zásade nie je čo konfigurovať. Prihlásite ho a "ide na prvú dobrú".

Malú vadu na kráse vyrieší LUA

Prvý dojem ale môže klamať, a nie inak to bolo v tomto prípade. Riadiaca jednotka HC2 priradila tlačidle ikonu s motívom "filmovej klapky so smerovým krížom" a na tejto ikone sa dá rýchlo pokusne vysledovať, ako tlačidlo funguje. Ak stlačíte raz krátko, zobrazí sa nápis "x1". Ak stlačíte dlho, zobrazí sa opäť "x1" doplnené o nápis "HeldDown". To by bolo úplne v poriadku, keby sa okamžite potom neobjavil nápis "Release" bez toho aby ste tlačidlo skutočne uvoľnili. A až ho naozaj uvoľníte, znova sa objaví nápis "Release". Toto podivné správanie možno ale našťastie vyriešiť napríklad nasledujúce jednoduchú LUA scénou:

V hlavičke je použitý selektívny "trigger" (spúšťač scény), ktorý scénu spustí len v prípade, že od zariadenia s ID 680 (moje tlačidlo) príde povel: "tlačidlo krátko stlačené" (Pressed) alebo povel: "tlačidlo stlačené a podržané" (HeldDown). Týmto riešením sa zbavujem nespoľahlivého signálu uvoľnení tlačidla (Release), ktorý mi rovnako nie je k ničomu a akurát by v scéne robil problémy.

Na riadku 9 čítam hodnotu globálne premenné "atHome", v ktorej je uložený aktuálny status môjho bytu, v mojom prípade hodnoty "inside" alebo "outside" (sme doma alebo vonku). Túto hodnotu budem potrebovať ďalej v programe ako pomocnú.

Riadok 13 číta hodnotu udalosti (triggeru), čo je jednoduché pole, z ktorého na riadkoch 16 a 17 vyseparujem číslo tlačidla a vykonanú akciu na tlačidle. Pre potreby "hlavného vypínača" mojej domácnosti stačia akcie "Pressed" a "HeldDown".

Kód na riadkoch 20 až 24 je štandardná rutina, ktorá obmedzí počet súčasne bežiacich scén na tú, ktorá bola spustená ako prvá. Neexistuje totiž mechanické tlačidlo, u ktorého by bol vylúčený nežiadúci dvojklik. A táto časť programu spoľahlivo rieši nedokonalosť väčšiny tlačidiel s mechanickými kontakty.

Konečné riadky 27 až 33 obsahujú hlavný rozhodovací logiku, ktorá spustí zodpovedajúce scénu podľa toho, či sme doma, odchádzame a potrebujeme byt vypnúť alebo či sme vonku, prichádzame domov a potrebujeme byt zapnúť. Pre vypínanie domácnosti sa lepšie hodia dlhé stlačenie tlačidla než krátke stlačenie, ku ktorému môže ľahko dôjsť omylom. Časť kódu určená pre zapínanie domácnosti sa môže zdať ako zbytočná, pretože zapínanie bytu je na rozdiel od vypínanie so 100% istotou ľahko automatizovatelné, ale verte, v praxi nastávajú situácie, keď sa možnosť zapnúť byt "ručne" celkom hodí.

Moje heslo: „Skutočná domáca automatizácia nepotrebuje (až na jednu výnimku) žiadny ovládač.“

Jiří Chábera